ja:
Dobrý deň, môžem hovoriť s vedúcou recepcie?
recepčná:
Áno mala by tu byť. Moment, zavolám do kancelárie. Aké je vaše meno prosím?
ja:
Matej Sanitrár
recepčná, zdvihne slúchadlo,
vytočí číslo, chvíľu počká a hovorí do telefónu:
Dobrý deň pani vedúca, je tu pán Sanitrár, chcel by sa s Vami rozprávať.
ticho... recepčná počúva slúchadlo...
recepčná (mne):
V akej veci by ste sa chceli stretnúť s pani vedúcou?
ja:
som zaskočený...
Pôvodne som chcel len uskutočniť zdvorilostné obrady, ako ahoj, ako sa vám/ti darí?,
bol som u vás skonzumovať nejaké služby, tak som si povedal, že poviem "Helou!"
a medzitým som sa chcel potíšku podeliť o zistenia o drobných závadách, ktoré do tamojšieho hotela nepatria. Nnuž ale keď som počul túto otázku, pred očami mi zasvietili výkričníky a skúsil som to sa k pani vedúcej dostať tak, že som vyhlásil :
"Chcem sa sťažovať!"
recepčná (do telefónu) :
Pán sa chce sťažovať.
ticho
recepčná (mne):
Čoho sa týka vaša sťažnosť?
ja:
technického vybavenia vášho wellness
recepčná (do telefónu):
tecnického vybavenia nášho wellness
recepčná (mne):
pani vedúca má toho dnes veľa a aj tak má na starosti len ubytovaciu časť,
takže najlepšie by bolo ísť za vedúcou wellnes úseku.
V tomto bode moje ističe vypovedali službu.
Vzdal som to.
Pred očami sa mi zatmelo, a nemal som ani toľko sily aby som povedal,
"pozdravujem pani vedúcu, dovidenia"
Recepčná ešte vytiahla formulár a chcela aby som ho vyplnil...
Asi si myslela, že po takejto "ukážke" strávim ešte 10 minút tým, že budem niečo vypisovať...
So smútkom v duši musím priznať, že tento hotel je úplne pomýlený:
1)
Preukázal úplne najhorší príklad "neslušnosti"
2)
Jeho pracovníci nechápu, že sťažnosť je v podstate príležitosťou na zlepšenie v tichosti...
(obzvlášť podaná od osobného priateľa)
3)
Najviac ma zarazilo, že v tomto **** hoteli pracovníci nechápu zásadný rozdiel medzi ich hotelom a úradom:
Klient - bez ohľadu na to, či sa pozná s vedúcou recepcie alebo nie NEMUSÍ robiť nič!
Nemusí sa ani sťažovať keď nechce (môže kľudne nechať hotel na pospas jeho vlastnému úpadku)
a už vonkoncom nemusí poznať vnútornú organizačnú štruktúru hotela aby vedel "komu má sťažnosť predložiť"
Ak sa klient bude sťažovať aj chyžnej, musí to stačiť.
Ona musí vedieť, ako s takou sťažnosťou naložiť a dostať ju tam aby sa vykonala náprava. Ak to nevie, svedčí to "kvalite práce" jej nadriadených pracovníkov.
Klient je najlepším zdrojom informácií... ale na ich získanie dotazníky nestačia.
